KOLLÁROV TITUL ALEBO KDH DO PARLAMENTU

Autor: Ivan Čarnogurský | 7.7.2020 o 13:27 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  492x

Boris Kollár má dnes titul predsedu parlamentu Slovenskej republiky. Na tento titul je potrebné spísať volebný program, zorganizovať stranu, volebný boj a najmä, získať hlasy voličov. 

Napokon je potrebné v rámci povolebných výsledkov zostaviť koalíciu, a potom byť zvolený parlamentom. Všetko pod drobnohľadom médií.

Mne na celej veci nesedí jeden aspekt. To, že pán Kollár bude diskutovateľnou  „veličinou“ v parlamente, vedel každý. Aj to, že je vlastne nesystémovým politikom, bolo už dávno verejne známe. Prečo však médiá cielene a účinne zaútočia na jeho osobu až potom, ako už svoj parlamentný titul nadobudol? Navyše, ešte právne nezanalyzovane, ako to preukázal Ján Čarnogurský ml.?  

Milá verejnosť! Celá politická komunita dnes bojuje o funkčnosť štátu. Áno – o byty, cesty, zdravie, životy obyvateľov, funkčnosť podnikateľského prostredia, financie, kultúru, dovolenky a aj o znovu naštartovaný šport. Ak sme nebodaj prehliadli kvalitu našich riešení, neprehliadame ju už dávno?

Preto dnes na Slovensku nemáme cesty, rýchle železnice, priemyselné parky a pozitívny štátny marketing Slovenska na medzinárodnej ekonomickej scéne. Sú vinní iba politici? Áno, teraz sa zastávam, resp. nezastávam všetkých politikov. Pretože vinní sme najmä my, voliči, ktorí ich kritizujeme až v čase, kedy už ide o čas a riešenia.

Kde bola hodnotová diskusia pred obsadzovaním parlamentných funkcií? Žiaľ, vtedy išlo najmä o reklamné diskusie a úplne elementárne zaostávala substančná diskusia o kvalitatívno-výberových kritériách na tému osoby a spoločenských javov... Diskusia nielen jednostranne Smerovaná s veľkým S. Vyzerá to tak, že naša súčasná politická realita je čudným kompromisom, pôvodne vyplývajúcim z emócií po vražde hrdinu novinára a jeho snúbenice!

Osobne by som preto navrhol – aj s ohľadom na podiel vlastnej viny – dodržať najprv prezumpciu neviny. Potom preveriť skutočnosti a zamedziť rýchlemu mediálnemu lynču. V ďalšom kroku by som nevylúčil úvahu o škodách, napáchaných na štáte pri unáhlených, alebo právne nepodložených tvrdeniach. A nakoniec by som ďalej viedol diskusiu o budúcnosti Slovenska. Aj o kvalite okresných „univerzít“ a hodnotách ich titulov.

Mgr.  Boris Kollár z „univerzity“ Skalica. Ja s tým problém nemám. Ak ho nemá akreditačná  komisia, tak označenie Mgr. je z formálneho hľadiska správne. Snáď bude potom jasné, že z Cambridge to titul nie je. Ak si otvorene a na verejnosti korektne pomenujeme kritériá kvality, tak potom nabudúce nevypadnú z parlamentu hodnotové strany a o minimálne nevyhnutných kritériách kvality, potrebných na získanie ústavných titulov, teda nielen akademických, sa bude diskutovať už pred voľbami. Teraz mi to pripadá ako požiar budovy a súčasné hľadanie hasičov výberovým konaním. Keby sme nemali hasičské zbory vycvičené vopred a bez skontrolovania pridelených veliacich titulov, resp. hodností už pred zriadením hasičského útvaru, tak počas požiaru by sme asi pohoreli. Respektíve, vyhoreli. Nezabudnime v budúcnosti postupovať v politike rovnako. 

Dámy a páni, už pred voľbami každý vedel uvedené skutočnosti, týkajúce sa kvality našich okresných „univerzít“. Aj o oproti bežnému človeku desaťnásobne vyšších kvalitách nášho predsedu. Skúsme sa preto nateraz dohodnúť. Aktuálne nezdemontujeme Slovenskú republiku až na nefunkčnú kostru. Ale pokúsme sa zapamätať si pravidlá slušnosti a pred budúcimi voľbami ich včas vytiahnuť. To sa snáď potom dostane aj KDH do parlamentu.

Kollárov čin totiž nebol ním zamlčaný. Len spoločensky, možno účelovo, alebo aj z nedbanlivosti prehliadaný. Alebo tolerovaný. On nič nezatajil. On má len iné, skalicko-okresné kritériá politického konania. Ktoré boli vo voľbách „ocenené“. Aj jeho kamarátmi z detstva a mladosti. Preto sa netvárme účelovo prekvapení. 

A Danko bol naozaj iná úroveň problému. Aj keď na prvý pohľad sa to môže zdať inak...

Právnu analýzu problému prikladám.

Ivan Čarnogurský ml.

 

BORIS KOLLÁR A DESIVÁ DETEKTÍVKA Z DIPLOMOVKY

Dnes je kadekomu známe, že predseda Národnej rady SR, pán Mgr. Boris Kollár vyštudoval na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v roku 2015 odbor Enviromentálny manažment a v dôsledku úspešného ukončenia štúdia získal titul magister.

Nie je vôbec náročné preveriť si, či všetky zákonné predpoklady na získanie titulu naozaj pán Kollár splnil, a to bez ohľadu na názory novinárov alebo angažovanej verejnosti.

Podľa § 53 ods. 8 Vysokoškolského zákona, absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“).

Taktiež v zmysle zákona o vysokých školách, podľa § 51 ods. 3, súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet.

Podľa § 62a ods. 1 Vysokoškolského zákona, záverečná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť do práv tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby.

Takže, pokiaľ pán Kollár zložil všetky predpísané skúšky a následne napísal záverečnú diplomovú prácu, ktorú pred príslušnou komisiou obhájil, pričom v diplomovke neoprávnene nezasiahol do práv tretích osôb, tak, nedá sa nič robiť, naozaj získal titul magister, a je slušné ho vo vzťahu k jeho osobe používať.

Pravdepodobne nikto nespochybňuje, že pán Kollár absolvoval všetky predpísané skúšky a že obhájil svoju diplomovú záverečnú prácu pred komisiou, ktorá bola vymenovaná v súlade so zákonom. Nikto ani nespochybňuje, že svoju záverečnú prácu napísal pán Kollár osobne.

Jediná zatiaľ zverejnená pochybnosť sa týka obsahu jeho diplomovej práce, a konkrétne, či naozaj nezasiahla „do práv tretích osôb“, a najmä, či neporušila nejaké práva duševného vlastníctva.

Poďme sa teda na diplomovú prácu pána Kollára s názvom „Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc“ pozrieť bližšie.

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici má úplne presne zadefinované, ako má diplomová práca vyzerať a čo musí obsahovať. Všetko je uvedené v jej smernici č. 1/2012, ktorá sa teda vzťahovala aj na prácu pána Kollára, napísanú v roku 2015.

Táto smernica vo svojom texte bližšie špecifikuje, čo sa rozumie pod nezasahovaním do práv tretích osôb a dodržiavaním zásad ochrany duševného vlastníctva. Skúšobná komisia aj v prípade pána Kollára musela preveriť, či jeho diplomovka dodržiava ustanovenia tejto smernice, a tým aj ustanovenia Vysokoškolského zákona.

Predovšetkým, „záverečná práca nesmie mať charakter plagiátorstva a nesmie porušiť autorské práva iných autorov“. Smernica definuje plagiátorstvo výslovne ako nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií, poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce, ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez referencie.

Taktiež, podľa smernice, diplomová práca nesmie byť kompilátom z inej odbornej literatúry. Smernica presne nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom kompilát.

Smernica rovnako určuje, že diplomová práca má mať 50 až 70 strán formátu A4, a musí spĺňať medzinárodne rešpektované formálne aj citačné kritériá i zásady odkazovania na primárnu a sekundárnu literatúru v súlade so záväznou normou pre bibliografické citácie STN ISO 690.

Taktiež, podľa smernice, jadro práce má obsahovať súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí, a to v rozsahu približne 30 % práce.

No a konečne, podľa smernice, ak je to vhodné, výsledky práce a diskusia môžu tvoriť aj jednu samostatnú časť a spoločne tvoria spravidla 30 až 40 % záverečnej práce.

Z uvedeného je zrejmé, že tak asi 30 % má autor diplomovky povinne opísať z iných dokumentov, prirodzene, s patričnými odkazmi na autorov, a tak zadefinovať súčasný stav riešenej problematiky.

A na druhej strane, spravidla 30 až 40 % musí vytvoriť autor sám ako vlastné originálne dielo, v ktorom uvedie výsledky, na ktoré svojím hlbokým skúmaním prišiel.

Tých zvyšných 30 až 40 % smernica výslovne nerieši, či majú byť opísané s uvedením autora alebo musia predstavovať originálne úvahy autora.

Pán Kollár svoju diplomovku napísal v celkovom rozsahu 58 strán, pričom vlastný text práce tvorí 47 strán (vrátane abstraktu), ostatné strany obsahujú iba formálne údaje, ktoré vyžaduje zákon alebo smernica – napríklad čestné prehlásenie, poďakovanie, zoznam obrázkov, zoznam použitej literatúry, a pod.

Počet strán, ktoré sa od slova do slova zhodujú s textami iných autorov, je 25. Najviac textov prebral pán Kollár z práce svojho školiteľa pána doc. RNDr. Ing. Jozefa Minďaša, PhD. a spol., nazvanej Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, Záverečná práca, z roku 2011. Táto práca je výslovne uvedená pánom Kollárom v zozname použitej literatúry pod bodom č. 9. Taktiež pán Kollár výslovne odkazuje na túto prácu v texte na strane 26, kde uvádza: „Pre hodnotenie vzťahu turistických aktivít vo vzťahu ku klimatickým charakteristikám sme použili charakteristiky z práce Minďaša et al. (2011), ktoré sú dokumentované v nasledovnej tabuľke (tab. 2)“, pričom aj v tabuľke 2 je výslovne uvedený ako zdroj predmetná práca pána Minďaša a spol.

Ďalšie texty vyslovene prevzaté do diplomovej práce pochádzajú z webovej stránky regionkysuce.sk, pričom táto stránka je taktiež uvedená v zozname použitej literatúry pod bodom č. 12., ako aj v texte na strane 28 diplomovej práce.

Je rovnako potrebné uviesť, že texty prevzaté doslovne z práce pána prof. Minďaša obsahujú ďalšie odkazy na použitú literatúru, ktorá je rovnako uvedená aj v zozname použitej literatúry diplomovej práce pána Kollára, aj v texte jeho diplomovky. Predpokladám, že z tohto dôvodu neuvádzal pán Kollár ako zdroj pri každom opísanom odstavci ešte aj prácu prof. Minďaša, ale iba odkaz na literatúru, na ktorú použitá práca prof. Minďaša odkazovala.

Neuvádzanie odkazu na prácu pána prof. Minďaša a spol. v každom citovanom, čiže skopírovanom odseku je formálnou chybou, ktorú pánovi Kollárovi mal školiteľ pán prof. Minďaš vytknúť. Vzhľadom na skutočnosť, že pán Kollár prácu pána prof. Minďaša v zozname použitej literatúry uvádza, a uvádza ju ako zdroj aj v texte, ako aj pri mnohých použitých obrázkoch, nejde o plagiát v zmysle definície používanej smernicou č. 1/2012 Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Pán Kollár predmetnú prácu vo svojej diplomovke referuje (hoci nie v každom opísanom odseku) a použitie verejne publikovanej práce je taktiež dovolené.

Pán Kollár použil cudzí text a obrázky v rozsahu 25 strán zo 47 strán relevantného textu, čo predstavuje podiel 53 %. Pán Kollár napísal z vlastnej hlavy 22 strán, čo predstavuje podiel 47%.

Podľa smernice Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici má byť opísaných z iných textov približne 30 % a originálne vytvorených 30 až 40 % pri popise výsledkov práce. Pán Kollár napísal originálne 47 % textu diplomovky, a to v časti popisu výsledkov, na ktoré pri svojom výskume prišiel.

Pán Kollár teda splnil predpis množstva originálneho textu, ktoré smernica uvádza, a to aj v časti „Výsledky“, v ktorej to smernica vyžaduje.

Nie je chybou pána Kollára, že smernica neuvádza maximálny rozsah použitého textu z iných zdrojov alebo minimálny povinný rozsah vlastného textu.

Pán Kollár očividne nesplnil niektoré formálne kritériá na formátovanie a používanie odkazov na zdroje v texte práce, ale v zozname použitej literatúry všetky prekopírované texty dôsledne označil. Z toho dôvodu jeho práca neporušila práva duševného vlastníctva tretích osôb a jeho práca nepredstavuje plagiát podľa definície, uvedenej v príslušnej smernici.

Vzhľadom na skutočnosť, že diplomovka pána Kollára vykazuje 47 % originálneho textu, napĺňa požiadavky smernice, ktorá vyžaduje „spravidla“ 30 až 40 % originálneho textu. Preto v prípade diplomovky pána Kollára nejde ani o kompilát v zmysle predmetnej smernice.

O kompilát by mohlo ísť jedine v prípade, ak by rozsah vlastného textu v diplomovke bol menší, ako smernica navrhuje.

Celkovo zrátané a vydelené, diplomová práca pána Kollára spĺňa všetky zákonné požiadavky, ktoré v roku 2015 boli na diplomové práce kladené. Pretože pán Kollár svoju diplomovú prácu pred príslušnou komisiou obhájil, titul magister mu právom prináleží.

Pokiaľ sa to niekomu nepáči, nech rýchlo iniciuje zákonné sprísnenie kritérií na diplomové práce. Takéto sprísnenie sa však na práce napísané v roku 2015 nebude vzťahovať.

Je pravdou, že mnohí študenti napísali práce, ktoré boli kvalitnejšie aj obsahovo a aj formálne, než je diplomovka pána Kollára. Je taktiež pravdou, že mnohí iní vysokoškolskí pedagógovia by zrejme vyžadovali väčší rozsah originálneho textu a vyššiu kvalitu výskumu v prácach svojich študentov. Ale zákon to v roku 2015 na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici nevyžadoval a nie je správne od kohokoľvek spätne vyžadovať splnenie tvrdších podmienok, ako v tom čase vyžadoval zákon.

Pokiaľ niekto chce odvolávať pána Mgr. Kollára z postu predsedu Národnej rady SR, musí si nájsť asi iný argument. Navyše, pán Mgr. Boris Kollár je predsedom Národnej rady SR z dôvodu, že bol platne zvolený voličmi za poslanca a poslancami za predsedu, pričom titul Mgr. zákon na výkon funkcie predsedu NR SR nevyžaduje.

V roku 2011 v Nemecku odstúpil z funkcie minister obrany pán Karl-Teodor zu Guttenberg. Zistilo sa, že vo svojej dizertačnej práci úmyselne skopíroval minimálne 23 odsekov textu z iných diel, pričom neuviedol autorov týchto použitých textov. Pán zu Guttenberg bol trestnoprávne odsúdený za porušenie autorských práv na základe trestného oznámenia jedného z autorov použitých textov a v politike skončil. Na rozdiel od pána Kollára totiž v dizertačnej práci autorov použitých textov neuviedol vôbec, ba ani v zozname požitej literatúry a ani v texte práce. Celkovo skopíroval texty bez uvedenia zdrojov na 94 % všetkých strán z celej práce. Preskúmavanie plagiátorstva záverečných prác je bežné aj inde v Európe.

Na záver si dovolím poznamenať, že diplomová práca pána Mgr. Kollára by asi v Rakúsku alebo

v Nemecku na udelenie titulu Mgr. nepostačovala. Jednoducho, v týchto krajinách skúšobné komisie vyžadujú od študentov viac. Podstatne viac.

Možno je príbeh diplomoviek našich predsedov parlamentu vhodný dôvod, aby kritériá na diplomové práce, obhajované na Slovensku, boli trošku sprísnené.

 

JUDr. Mag. Mgr. Ján Čarnogurský

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.


Už ste čítali?